Charles Baudelaire

žil vo svete biedy; začal písať veľmi mladý, ale rodičia boli proti tomu, dobrý študent, ale kvôli správaniu ho vyhodili zo školy – stal sa bohémom – žil v Paríži plnom drog, alkoholu, prostitútok, žil s mulatkou Jeannou – spoločnosť to neprijala; pije a hýri -až sa zadĺži a znova prepadá drogám, pokúsil sa o samovraždu – zachránia ho; píše už len v nadrogovanom, alebo opitom stave,
pociťuje: skepsa, bezvýchodiskovosť, pesimizmus, rozpory. Jeho názor na prínos literárnej moderny: „Človek, ak chce byť skutočne dobrý, musí mať silnú a bohatú obraznosť, musí sa vedieť vžiť do druhého a do mnohých iných. Strasti a slasti jeho blížnych musia sa stať jeho vlastnými. Predstavivosť je veľkým nástrojom dobra: a poézia k tomu výrazne prispieva.“
básn.zb. Kvety zla
– sú postavené na princípe hromadenia asociácií; veľmi čierne a pochmúrne nazeranie na svet – ale aj v tom hľadá krásu (vyzdvihuje satana, prostitútky, samotu…)
– píše o tom, o čom iní nechcú hovoriť a na čo chcú zabudnúť – majú tragický ráz
– Théophile Gautier: „Je nepochybné…,že do tejto knihy, zasvätenej zobrazeniu skazenosti a zvrátenosti, vniesol Baudelaire veľa odporných obrazov, v ktorých sa odhalené necnosti váľajú v bahne v celej ohavnosti svojej hanby.“ – hl. motívy: more, žena, opojné prostriedky, smrť, nuda, Boh, príroda, biblické motívy
– neopisuje ženu, lebo ju ukazuje len ako protipól muža -je len pre potešenie, pre použitie a následné vyhodenie
– nadrozumové vnímanie – iracionalizmus
Albatros – nie je len o vtákovi, ale aj o človeku – básnikovi; človek je obmedzovaný – ak ideš proti spoločnosti, tak „ti skrátia krídla“ a nedovolia rozlet, loď symb. vš., čím básnik opovrhuje, chlapci na lodi symb. spoločnosť, belostné krídla – sloboda, aktivita; autor „pre krídla obrovské, pohnúť sa nevládze“ – trpí za sv. umenie a originalitu, Albatros aj básnik platia krutú daň spoločnosti
Človek a more – paralely medzi morom a človekom; v hladine mora vidí dušu človeka – je nepokojná a búri sa
– more fascinuje človeka, strach z nepreskúmaných stránok nášho „ja“
– človek, tak ako more sú zastretí tajomstvami – hlboké more a bezodná duša – každý si chráni to svoje
– opisuje večitý boj medzi vonkajškom a jeho dušou, ďalej boj človeka a prírody – nikdy nekončiace „veční sokovia, nezmieriteľní bratia, ktorí jeden druhého ovplyvňujú“
baudelairovský typ človeka – rozpoltený
– more symbolizuje slobodu, tajomnosť, nespútanosť, ale aj obraz človeka a jeho duše
Šperky – básnik píše o žene – opisuje jej zovňajšok – jej vnútro nie je také prezdobené ako zovňajšok – je plytká a materialistická (kontrast zovňajšku a vnútra)
– je povrchná –balamutí mužov len vďaka zovňajšku „len šperky zrnité si vôkol hrdla zvinie, v tej krásnej výzbroji vie ona víťaziť“ – materializmus
– ospevuje fyzickú krásu ženy – telo, tvár, boky, prsia.. – ako kontrast ukazuje duchovnú prázdnotu
– ukazuje jej zmenu, keď dosiahne, čo chcela
Mrcina – kontrast: sladké ráno leta a hnijúca mrcina plná červov
– prepojenie s prírodou – po rozpade tela sa vrátime „zhnitý“ k prírode -analógia so spoločnosťou – musíme urýchliť jej rozpad, aby prišlo niečo nové (spoločnosť – mrcina – vyvrheli spoločnosti alebo jednotlivec zničený spoločnosťou alebo proste smrť)
– ukázaná skaza spoločnosti – dekadencia =>nikto neunikne – všetci podľahnú skaze
„ach, takou budete i vy raz celkom iste,
jak puchu plná mrcina,
hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté,
anjel môj, moja jediná.“ – básnik sa teší, že aj spoločnosť, v akej žije, sa raz stratí, stane sa z nej hnijúca mrcina
Litánie k Satanovi – nazýva Satana niečím najvyšším – veľkou mocou -jeho vlastný boh, vládca všetkých v exile, pokušiteľ – hľadá u neho to, čo mu odoprel Boh
– nie je to proticirkevná báseň (!) ani protispol., aj keď kontroverzná
– Satan je i Knieža Exilu, Anjel; celá báseň je vlastne modlitba -hriech ho priviedol k písaniu
„Ty, čo vieš do akých hlbočín prazeme
žiarlivý hospodin skryl drahé kamene.“ – Boh žiarli na satana, je stereotypom; satan prináša pôžitky – umelé raje, Baud. satana obdivuje, lebo aj jeho ľudia zatracovali, nechce žiť v pokoji a mieri, aj keď sa hlási za kresťana
Ábel a Kain – vyzdvihuje tu zlé – Kaina, ktorý zabil Ábela – ukazuje, že Kain chcel len vystúpiť z radov všeobecnosti; Ábela vidí ako niekoho negatívneho, komu Boh žičí – je však len obyčajný pasívny človek
– Kain sa vymkol z radov – mal schopnosť vzoprieť sa
– posledné verše hovoria o tom, že takí „Kainovia“ sa majú vzoprieť a všetko zmeniť – rebelantstvo