Verše


    ďalšie znaky tvorby: zmysel pre vyjadrenie farebnosti – kontrasty (červený atrament), tieňohry (šedé nebo), eufonické vyjadrovanie (nízke (e, i) a vysoké (a, o, u) samohlásky), dynamické prvky (mesiac dvíha biele čelo), vetná výstavba verša – bez inverzie, prirodzený slovosled =>zhoda v rytme a skladbe


    nové motívy: národné, sociálne

·
   Otrok – (pronárodná) píše sám o sebe; je synom matky – otrokyne (skutočná matka alebo Slovensko), ktorá mu spievala pieseň, na kt. nikdy nezabudne


    má rany na duši, chce sa pomstiť, chce agitovať národ „dovtedy budem sadiť stromy, z ktorých rastú šibenice“
, vyjadruje nádej na lepšie časy


    gradácia – čaká na poplašný zvon

·
   Noc„blíži sa čierna strašná noc“ – možno predzvesť vojny; beznádej,


    tmu si uvedomíme až keď zapálime lampu – musíme myslieť „je nutné myslieť, neodvratne nutné“ -svetlo v tme =>musíme pokračovať, aj keď nám niekto klepne po prstoch – neupadnúť do pesimizmu a k drogám ako Baudelaire; noc je v tomto prípade symbolom novej doby ( v básnikovej mysli, chce začať písať o nových témach)

·
   Otcova roľa – symboly -poddanstva – poddaných


    pomsty – stony robotných otcov; chce potrestať tých, čo zapríčinili biedu jeho otca a ostatných ľudí, trápi sa nad stavom zeme a svojej bezmocnosti


    slzy poddaných – pot, ktorý nevyschol i keď slnko ešte stále svieti na roľu – ona je ešte vlhká „Vyklíčia ešte zubále dračie z poddaných zeme?“


    nájde sa niekto, kto bude ochotný pomstiť stony svojich otcov?


    prírodný motív pokoja – idyla


    lyrický subjekt- básnik sa vracia z cudziny „Prečo si nechal otcovskú pôdu?“


    symboly (tulák – básnik; v poslednom lúči – nádej; krvavá obloha – násilie, vojna; hruška – SR; zubále dračie – nepriatelia; semä – nový začiatok)


    daktylo-trochejský verš

·
   Dnes – optimistická báseň – o žene, na ktorú čakal a to, že sa stala realitou – má ju rád a čaká ju

·
   Baníci – legendárny motív – démon čaká na zradu – démon- útlak; ľudia verili, že nebudú viac utláčaní, prospech Slovákov možný, ale vzdialený


    Krasko veril v lepšiu spoločnosť, démon chcel, aby zradili svoj ideál a za to im sľuboval bohatstvo

   Život – každodenný boj so životom, aktivita, výzvy „stroj sa život, stroj, osedlaj koňa, čisti zbroj“ – vyzýva život do boja, chce sa s ním „pasovať“, optimistická báseň, bol nadšený pre Slovensko – národná tematika

a)Krasko – daktylsko-trochejská sylabotonická prozódia, alebo čistý daktylský verš


    podobný ako u Hviezdoslava


    rytmicko-syntaktický paralelizmus


    členenie verša na dve časti


    oslabenie rytmickej funkcie rýmu (nepresné rýmy, neprítomnosť rýmu vo veršoch)


    narušenie rovnoslabičnosti veršov

b)Hviezdoslav – narúšaniu rytmicko-syntaktického paralelizmu (presahy)


    zastieranie polveršového členenia (stopa je v strede)


    zdôraznenie dôležitosti rýmu


    zachovanie rovnoslabičnosti veršov


    Milan Rúfus: „Ivan Krasko prichádza, aby vystriedal Hviezdoslava. Prekročiť tento masív, tieto veľhory poézie, jej neodolné stĺpy, nebolo ľahkou úlohou. Vykonal ju tak, že preskupil hodnoty. Uvoľnil spazmus, kŕč vo vzťahu poézia a národ, ktorý sa neodmysliteľne utvoril v dlhom zápase literatúry za existenciu národa. Nič na tom vzťahu nezjednodušil, a predsa uvoľnil. Otvoril báseň ľudskému indivíduu spôsobom takým podmaňujúcim, že tento spôsob potom spätne, ako kľúč, otváral indivíduum poézii. To je kľúčové gesto, posun do poézie 20.storočia.“


    „národovec“ je vystriedaný „vnútorným človekom“ – píše zo svojho vnútra, sebaanalýza, zatiaľ čo ostatní pred ním písali o národných problémoch


    básne majú jednoznačnú vonkajšiu formu -pieseň, balada, sonet, básnický list
autoštylizácia; impresionizmus