Malé básne v próze

(=Parížsky splín = nuda, skleslosť)

– nový typ poézie a prózy; báseň napísaná v celku (nie je vo veršoch ani v strofách, ale nemá príbeh), (v próze) s lyrickými prvkami, obohatená o symboly a obrazy

– každá báseň vyvrchoľuje do akejsi pointy – majú svoj zmysel

– opisuje spoločnosť a ukazuje subjektívne názory – otvára svoju dušu

 -významová mnohoznačnosť    

Cudzinec – Baudelaire, kt. hovorí „nemám matku“ – sklamal sa v nej; „nemám otca“ – nepoznal ho; „Priateľov?“ – nemá; „Vlasť?“ – nepísal o Fran., nezaujímala ho táto tematika; „Krása?“ – pominuteľná, má rád krásu ženy, záleží mu na kráse duše; „Zlato?“ – nenávidí ho

„Čo teda ľúbiš?

Letiace oblaky, zázračné oblaky.“  – symbol slobody, ničím neviazané, stále sa meniace

Pes a flakón – o spoločnosti, ktorá nie je schopná prijať niečo nové

– spol. stále uznáva iba tie „starostlivo vybrané odpadky“, na ktoré si navykla

Oči chudobných – v očiach bohatých už nemožno vidieť radosť – sú falošní a obmedzení, ale v očiach chudobných nájdeme radosť, smiech, smútok – celú dušu

Opíjajte sa – autorov postoj k životu: „Treba byť večne opitý. V tom je všetko: to je jediná otázka.“ – neznamená byť doslovne opitý, ale byť opitý sv. zmyslom života

 

                  Forma Baudelairových básní je klasická. Používa väčšinou striedavý rým a štvorveršové strofy, forma sonetu často (sú len krátke), hojne využíva symboly, subjektivizmus, autoštylizácia, kontrasty (dobro a zlo, jedn. a spol.), hyperboly, paradoxy a pod., hodnoty a krásu hľadá v tom negatívnom, myšl. o smrti, morbídnosť – dekadencia, hľadá východisko v úniku, no spoločnosť mu to nedovoľuje, „čierny romantik“ – neuznáva ideály a neopisuje prostredie, zameriava sa na jednotlivca, subjektívnosť.

 

Slovenská lit.moderna sa líši od tej európskej: +oneskorený nástup (1900-1918) ++ spracúva aj národnú a sociálnu tematiku.