Úvod

Lirerárnou modernou sa končí éra dlhotrvajúcich období. Stalo sa tak najmä preto, že autori boli nespokojní s obrovskou kapitalizáciu vzťahov, veľmi citlivo vnímali a prežívali rýchle spoločenské zmeny a citlivo na ne reagovali svojimi dielami. V nich vyjadrujú svoje pocity z doby: beznádej, pesimizmus a bezvýchodiskovosť zo situácie, ktorá zapríčinila odsunutie umenia na druhú koľaj. Azda najsilnejšou individualitou v tomto smere bol Ch.Baudelaire, kt. mal rád slobodu, nespútanosť a neviazanosť, ale za všetkým škaredým v jeho tvorbe sa skrýva veľká túžba nájsť pozitíva v spoločnosti. On ako silný jednotlivec, veľmi subjektívny, začal meniť literárne smerovanie.
Spoločnosť v tejto dobe vyznávala pseudohodnoty ako peniaze (heslo: „Za všetkým hľadaj peniaze.“) či baženie po úspechu a uznaní. Zároveň sa zrýchľovalo životné tempo a v spoločnosti prevládala krajná súťaživosť. Človek bol pre spoločnosť zaujímavý len ako pracovná sila, iné pohnútky neboli podstatné. Proti takémuto spôsobu života sa postavilo na odpor niekoľko osobností, ktoré s takýmto životným štýlom nesúhlasili. Nesúhlasili s hodnotami spoločnosti a snažili sa upriamiť pozornosť ľudí späť na umenie. Za svoju kritiku doby a spoločnosti však doplatili nepochopením, skoro až „prekliatím“ od väčšiny ľudí. Ich boj bol bojom silného jednotlivca proti spoločnosti (ako v romantizme), zažívali popriňom pocity osamotenia a úplného odvhrnutia spoločnosťou. Na základe týchto pocitov, ale aj autorského (prudko subjektívneho) vnímania reality vzniká množstvo moderných smerov a prúdov:
Symbolizmus – umelecký smer, kt. vznik predznamenal CH.Baudelaire. Vzniká v 80-tych rokoch vo Francúzsku, využíva symboly na vyjadrenie abstraktných pojmov (napr. láska – srdce, sila – lev), viacvýznamovosť textu (čitateľ je spolutvorcom diela, interpretuje podľa seba), individualita autora je v ostrom rozpore s objektívnou skutočnosťou, kt. autor neuznáva a popiera (=subjektívny idealizmus), prináša voľný verš, jej hlavní predstavitelia, J.A.Rimbaud, S.Mallarmé, P.Verlaine, E.A.Poe, sú tiež prezývaní „prekliati básnici“ – prinášajú do lit. myšl. a volia formu, kt. ľudia začínajú odsudzovať. Umelecky autorov nepríjmu aj preto, že vyjadrujú svoj pocit vzdoru proti dobe, chcú vyzdvihnúť slobodné rozhodnutie, aktivitu ľudí, búriť sa a nebyť poslušný, ich poézia je viac „duchovná“, používajú prvky fantázie, intuície a obraznosti a motívy čerpajú častokrát aj s náboženstva a mysticizmu, ich názov súvisí s dekadenciou.
Dekadencia (fr. – úpadok) – básnici poukazujú na spoločenský úpadok, pocity nudy a zúfalstva v 80-tych rokoch, vyjadrujú odpor k tupej a zištnej (pokryteckej) spoločnosti, silný subjektivizmus, individualizmus, nadčasovosť, pohľad na ženy – prekážka mužov a pomôcka na sexuálne uspokojenie, idú proti kultúrnej umeleckej tradícii, pociťujú nálady ako smútok, pesimizmus, nuda, skepsa, márnosť, opovrhovanie životom, únik z reálneho sveta a viera v nadprirodzený svet, ale cítia sa takto pretože sú nepochopení, „prekliati“ spoločnosťou. Uchyľujú sa do svojho vnútorného sveta, sú precitlivení a častokrát sa dostávajú do sféry iracionalizmu a mystiky.

            Impresionizmus (lat.impresia – dojem, vnem) – lit. smer, kt. vznikol vo Fran. v druhej polovici 19.st. vo výtvarnom umení, neskôr ho začali umelci využívať aj v hudbe a literatúre. Jeho zakladateľom je Claude Monet (obraz Východ slnka), neskôr sa pridali maliari Van Gogh, Paul Gaugin a hudobní skladatelia Schuman a Schubert. Snaží sa zachytiť objekt v okamihu, v kt. v nás zanecháva najsilnejší dojem, snaha zachytiť okamžitú náladu, zvýšená zmyslová vnímavosť, silná sugestívnosť, citlivosť, potlačenie rozumovej činnosti pri tvorbe obsahu – voľné radenie zvukových a zrakových dojmov, využívanie eufónie (zvukomaľby), P.Verlaine, M.Proust.

            Parnasizmus – literárna škola, kt. vzniká vo Fran. a prezentuje názor, že „cieľom umenia by malo byť umenie samotné“. Autori sa snažia zobrazovať dokonalú krásu (vzor – Antika), forma je pre nich najdôležitejšia. Ide im o tzv. „čisté umenie“ – žiadna spojitosť s realitou, umenie pre umenie. Napr. P.O.Hviezdoslav.

            Literárna moderna v sebe nezahŕňa avantgardu.